Môj život v Dubaji

Pri pití austrálskeho Chardonnay, ročník 2010 som sa dozvedela, že ak stojíte na prahu päťdesiatky už vás máločo prekvapí a pokiaľ máte pokryté  všetky štyri základné inštinkty, môžete mať už len krásny život.

Inštinkt prvý: S*E*X*

Už nie iba preň samotný, ale preto, že mám dobrý vzťah s niekým, s kým si dobre rozumiem. Nemusím si dokazovať, koľko a ako dlho (a ja : …ale že vôbec haha). Lebo to sa už človeku fakt nechce premýšľať, radšej volí istotu poznaného. (V tejto fáze som sa seba v duchu pýtala: A má vôbec cenu pýtať sa na ďalšie inštinkty??)

Chlap pred päťdesiatkou vraj vie, čo chce a zaroveň všetko už má. Neprepína, nerieši. Nič.  Žiadne žabo-myšie vojny, kto z koho v práci i mimo nej. Nemusí skúšať, nemusí bádať, nechce sa nudiť, nechce „prudiť“. Prečo? Lebo netreba. Lebo už mal kariéru, deti, ženu, super auto aj pozíciu nadsamca. Už bol zodpovedný za všetko v živote, od plienok až po životnú poistku a výber zimných pneumatík. Uviedol mi príklad čerstvého 50tnika, ktorý už vystriedal celú plejádu moskovských krásavíc. Bez ohľadu na vek a „charizmu“. Jedna z nich mu veľmi prirástla k „srdcu“. Zmenu anatomického umiestnenia jednotlivých orgánov nechám na vás. (Pomôcka:  Ja si stále nemyslím, že všetci muži majú mozog v gatiach). Bola to tá, kvôli ktorej bol schopný zavolať právnikovi, vyrobiť rozvodový papier, podpísať si ho a prisahať virtuálnu vernosť. I tu sa nabáda otázka prečo? Na blbú otázku blbá odpoveď: Lebo mala, prepytujem, kozy na pleciach. (Kým mi toto všetko rozprával, pozorovala som toho blbého holuba na reštauračnom parazóliku. Skákal pred jednou samičkou a keď to nezabralo, porúčal sa k druhej. Tak trochu Homo Sapiens?) Zo zamyslenia ma vytrhol  výraz „pseudo-oficiálny partner“. Čo to do prdele znamená? No, tým sa stal vraj tento schopný päťdesiatnik… A žili si šťastne, až kým nepomreli… vlastne nie tak celkom. Lebo milému statnému junákovi sa málilo a v čase, keď BlackBerry vypovedalo službu a ona milá neviestka zistila, že to ťahá s viacerými mimo nej, rozoslala smsky všetkým zúčastneným. Znelo to dosť autenticky, lebo bola taká šikovná, že otázky typu, Čo odo mňa chceš, ty malá…. poslala z jeho čísla. Niektoré, technicky prosté devy, vysvetleniu, že „vypadla sieť, mobil sa zbláznil a posielal sms správy sám“ jednoducho uverili.  Tomu som zase nemohla veriť ja pod dojmom, že posledný lobotomický pokus sa uskutočnil niekedy v druhej polovici minulého storočia. Ony si to niektoré asi fakt zaslúžia… Ale jedeme dáááál…..

Inštinkt druhý: J*E*D*L*O*

Tak to je tak. Vraj sú ženy trošku naivné, keď si myslia, že nepríjemnosti sa riešia uspokojením inštinktu číslo jedna. Vraj ten chlap najprv musí prejsť cez kuchyňu (aby dostal panvicou?). Vôni jedla sa vraj nevyrovná žiadna vôňa ženy (možno tej s Al Pacinom, ale to skôr pre baby-romantičky). Najlepšie jedla takého, čo je pripravené vo dvojici (on a kuchárska kniha?). Hlúpa štúdia o tom, že väčšina chlapov myslí na sex každých 7 sekúnd musela uzrieť svetlo sveta niekde na nejakej swingersparty a nie v normálnom prostredí, dozvedela som sa. Pretože normálny chlap v tomto veku už myslí skôr na jedlo (to som si vymyslela, pochopiteľne).  A ešte dovetok, nejedná sa len o jedlo samotné, najlepšie by malo byť podčiarknuté nejakým kvalitným mokom (víno, whisky, dosaďte sami).

Inštinkt tretí:   *S*K*Ú*S*T*E     *H*Á*D*A*Ť*

Po dobrom jedle je už len krôčik k onej miestnosti, kam aj kráľ rád chodil sám. To je kapitola krátka, ale podstatná. Každý pozná hlášku – čo si nervózny/-a, nemôžeš sa … A ono je to tak. Keď musíš tak musíš.

Inštinkt štvrtý:   *S*P*Á*N*O*K    

Kde, ako a s kým? Pardón, chcela som povedať na akom matraci. A potom už sa to nejak zauzluje a vraciame sa k bodu číslo jedna.

Takže suma sumárum: kvalitne sa najesť, vyspať-vyspať, ukojiť svoje primárne potreby. A niekedy prepínať…