Môj život v Dubaji

Tá paralela nie je náhodná. Rovná sa stopercentne – keď muž nevie riadiť auto … Sedím vedľa chlapa v aute a je „vymalováno“. Oči mi padnú na ruky,  celkovú polohu tela a moja myseľ blúdi v zakázanej krajine. Poznáte to, obe ručičky „na dvanástej“ (že by sa medzi ne ledva zastrúhaný vlas vošiel), nožičky spolu, pekne sa radíme v pruhu, stokrát sa pozrieme do každého zrkadielka pred odbočením – Zaklínač hadov alias pán Nerozhodný.  Riadiaci jednou rukou, tá druhá je voľne položená na kolene (svojom, vašom) – Samec pohodár.  Neandertálec búšiaci po volante – nečakajte, že sa zem zachvie. Jediný, kto sa zachvie, budete vy. Keď konečne vypadne. Krátke, trhavé blikanie smeroviek, to je Poľný zajko – dobrý na krátke trate (alebo že by žiarovka?). Šesťdesiat stupňový uhol, čelo na prednom okne, spotené dlane zvierajú volant – pán Uf-Uf, tak ten sa mi podaril. Pri slove predohra sa bude domnievať, že reč je o úvode k väčšiemu hudobnému dielu. Šliape často na brzdu a ja mám pocit, že uvidím poslednú vianočnu večeru? To bude „Páčilo sa ti to“, ktorý sa rád hrá – so svojím Egom. Ďalšia kapitola je malý chlap, veľké auto. Verím v kompenzáciu. Aj keď niektorí samci tvrdia, že na veľkosti nezáleží a preto im nevadí riadiť zápalkové krabičky. „Nefajčím, nepijem, ale mám 350 koní pod kapotou“, povedal jeden. „A mám tú istú ženu už 26 rokov a 4 deti, takže kompenzáciu čoho?“ Proti gustu… Zaujímavá štúdia je chlap v červenom aute (výnimkou je športové). Červená je okrem iného príznakom zrelej vyrovnanosti a znakom impulzívnej povahy (ale chlap v červenom aute…). Smrteľná kombinácia je, keď z červeného čuda vylezie „kádrovák“ s taštičkou a úhľadne poukladanými papiermi, uf uf. Testosterónový dubajský oblak sem-tam zaprší samca v prvotriednych handrách, sediaceho v nablýskanom Porsche alebo Ferrari. Nič to, že je zadĺžený na 20 rokov a spôsobuje dopravnú zápchu plaziac sa krokom (podvozok na zemi) na každom spomaľovači. Zato baby ujúkajú, keď ich vyzdvihne a odpáli to pred diskotékou plnou ľudí. Podľa môjho súkromného prieskumu, väčšina z nich si vynahradzuje (okrem iného) fakt, že doma o takomto aute môžu iba snívať.  A čo by jeden neurobil pre pýchu svoju. Tu si vezmú pôžičku, vybavenú na základe ničoho a potom už to ide samé. Báb ako maku, chichotajúcich sa potuteľným smiechom, z ktorého je jasné, že sa pri dotyčnom zdržia iba dovtedy, kým to auto bude mať. Aj taký je „glamour“ život mladých mužov. Pre mňa zostáva, aký muž v aute, taký v posteli.