Môj život v Dubaji

Nerobím adrenalínové športy, stačí raz za pol roka zavolať do Kráľovsta ľadu aka Slovenskú ambasádu v Emirátoch.

Tentokrát som mala nesmierne komplikovaný dotaz – čo je potreba k sobášu dvoch ľudí opačného pohlavia a inej národnosti. Uviedla som príklad – Slovenka a Talian.

Predpokladaná odpoveď „To sa nedá“ bola „prekvapujúco“ blízko k všeobecnému prístupu všetkých zodpovedných pracovníkov tejto malej, železnou bránou uzamknutej Samotky, ktorej náplňou práce je odpinkať všetky dotazy bejsbalovou pálkou namierenou priamo do mozgu slovenských občanov vyskytujúcich sa v Emirátoch.

Pretože som človek vytrvalý, nezlomný a pripravený, ba dokonca vycvičený na tento rýdzo slovenský prístup, skúšala som tipovaciu hru a pýtala som každého z „vyvolených“ posluhovačov slovenského byrokratického molocha rozpínajúceho sa sa na dvoch poschodiach malej vilky v hlavnom meste Emirátv.

Dalo by sa povedať, že som dostala vždy inú odpoveď. Nielen to, ja som vždy dostala príbeh, nad ktorým by sa najlepší slovneskí dramaturgovia červenali až tak, že by vrátili diplomy, ceny a ešte by slovenskému divákovi zaplatili odškodné za ujmu na zdraví.

Dalo by sa povedať, že som dostala odpoveď. To, že bola práve stopercentne vyfabulovaná a podaná tak, že človek majúci slabšiu povahu, by tam asi niekomu nasypal hrachu popod nohy, by až tak nevadilo.

Čo mi vadilo, bola postupná gradácia rozprávok. Rozdiel s Dobšinským bol iba v tom, že som sa nedočkala šťastného konca.

Ale aby som nepredbiehala, začneme úvodom.

Cŕŕŕŕŕŕn, cŕŕŕŕn!

„Hello, Slovak Embassy.“

„Dobrý deň, mám dotaz.“

„Speak English, please.“

Prekvapenieeeeeeee… Telefón na Slovenskej ambasáde, pre Slovensko vyčlenej maličkej zemi, dvíha slečna z Maroka. Ani ťuk po slovensky. Na môj dotaz, prečo, som dostala odpoveď, že predsa pracuje v arabskej krajine, a teda musí ovládať arabsky. Cítila som tlak v hlave, ušiach a medzizubných priestoroch. Argument, že pracuje pre Slovákov, na slovenskom uzemí je I.R.E.L.E.V.A.N.T.N.Ý.! To nevadí. Potrebovala som informáciu, tak som pokračovala ďalej, v angličtine.

“Mohli by ste mi, prosím, potvrdiť, aké dokumenty sú potrebné pre sobáš na ambasáde v prípade dvoch rozdielnych národností?“

„To sa nedá, my sobášime iba Slovákov.“

Sú chvíle, keď človek nemá slov, nemá argumenty. A potom sú chvíle, keď si raz kúpi prak a ten zásadný orgán, ktorý sa u niektorých jedincov nevyvinul k dennému použitiu zvaný mozog, dotyčnému vystrelí z hlavy.

Volám na taliansku ambasádu.

Zdvihol mi Talian, v taliančine, angličtine – samozrejme, akákoľvek národnosť je u nás vítaná. 5 minút. Výsledok – dostala som informáciu.

Je pravdou, že Taliani asi nikdy nebudú mať svoj vesmírny program, ale medzi sebou sa chovajú pekne. Dokonca sa chovajú slušne aj k príslušníkom inej národnosti.

O tri mesiace neskôr.

„Hello. Slovak Embassy.“

„Hello, môžeme slovensky?“

„No, English, please.“

„OK.“

Pokračujem v angličtine.

„Môžete mi, prosím, povedať, aké dokumenty sú potrebné pre sobáš dvoch Slovákov opačného pohlavia na ambasáde?“

„To neviem. A konzul je odcestovaný. A jeho zástupca tiež. Zavolajte si o také 2-3 týždne.“

Sánku zo zeme som zbierala ešte asi pol hodinu.

O 3 týždne neskôr.

„Hello. Slovak Embassy.“

„Hello, môžeme slovensky?“

„Áno, samozrejme.“

„Prepáčte, slečna z Maroka má dovolenku“?

„Áno. Čo potrebujete?“

„Možete mi, prosím, povedať, aké dokumenty sú potrebné pre sobáš dvoch Slovákov opačného pohlavia na ambasáde?“

Ticho.

„A oni majú trvalý pobyt v Emirátoch?“

„Nie, moji známi prídu na dovolenku a chcú sa tu aj vziať.“

„No, ale to my nerobíme, to musia byť ľudia, čo tu žijú, my nesobášime ľudí, čo tu nemajú trvalý pobyt.“

Mimoriadne obsažné.

„Prepáčte, len tak by ma zaujímala štatistika, koľko Slovákov sa vám tu, na ambasáde zosobášilo?“

„Nula.“

„Aha, takže s tou štatistikou ani nechceme začať, áno?“

„Pozrite sa, je to komplikované a máme na to podporu v zákone a v papieroch. Nám to Emiráty, ako hostiteľská krajina umožnila iba nedávno (a my sme retardovaní a neschopní sa na to pripraviť!) a my proste sobášime iba Slovákov s trvalým pobytom na území Emirátov.“

Som vďačná kamarátom, ktorí mi pri poslednej návšteve priniesli Juniperus Brandy, aka borovičku! Na zdravie!