Môj život v Dubaji

Ženy za volantom rozdeľujem na dve kategórie. Tie, čo vedia a tie druhé. Ženy kamikadze sú mi bližšie ako tie slušne vychované. Za vychované považujem tie, čo dávajú prednosť aj autu, ktoré ešte len plánuje vyraziť na cestu kdesi na opačnej strane zemeguľe (možno telepatia). Slušáčky tiež parkujú jedinečným spôsobom, ktorý ovládaju len ony. Zažila som aj ženu, čo šoféruje bosými nôžkami, lebo „lepšie cíti“ – skoro ako keď chlap zdôvodňuje, prečo ochranu nie. Tá malá osôbka je schopná vystresovať seba a okolie, zato nie môjho známeho, ktorý sa na jej hodinovom parkovaní bavil ešte týždne. Keď som ho videla v krúžku chlapcov, mávajúc rukami, vedela som, ktorá bije. Proste, nevydalo. Priestorovo ani časovo. Šikovnejšia playmate by tam zaparkovala aj tirák. Inak je z nej kandidátka na špeciálny zápis do „Knihy nepochopiteľného zo života žien“. Po takýchto útrapách si hovorím, že tí chlapi to majú jednoduchšie. Tam si človek jedoducho povie, že to tak asi má byť. Že to je ťulpas a „nechcem vidieť, čo robí v posteli“. Ale čo s babou? Pripomína mi to scénu z mojej autoškoly. Robila som vodičak a jedna slečna herečka sa mi zdôverila, že robí skúšku na parkovanie piatykrát. A že sa nemám báť. Pochopila som, až keď sa hodila o zem a tvárila sa, že nemôže dýchať. Skúška bola vybavená, pečiatka trónila na svojom mieste a pobožné Inshallah (s božou pomocou) sa nieslo éterom. Nesledovala som už, čo robila pri teste za lavicou, ale asi predstierala Alzheimera. A už vôbec netúžim vedieť, čo robí na diaľnici. Finguje zákruty? Kategória „ženy tesne po“ je moja obľúbená. To je taká testovacia ceremónia. Testujeme, čo to dá. Ja to chápem, každý musí niekde a nejako začať. Ale keď sa takáto žena naštve, lebo si myslí, že ľavá je pravá a blinker sem blinker tam, tak sa mi zrýchľuje tep. Zvlášť, keď vyparkovávam a pani nikdy nepočula o slepom či mŕtvom bode. Možno počula o mŕtvom chrobákovi, lebo presne takého hrá, keď predstiera, že moje auto neexistuje. Ona anglicky, ja slovensky. Fakt som jej nezávidela, lebo ja som jej rozumela dobre. Potom sú tu expertky v „jeho“ Poršáku alebo Audine. Teraz mi prepáčia všetky normálne, solídne blondínky s dlhými vyrovnanými vlasmi (nie svojimi), super nárazníkmi (nie svojimi a nie na aute), v značkových super, ale že super handrách (lepšie handričkách) a našpúľených botoxových ružovučkým rúžom napatlaných perách, najlepšie so psíkom v košíčku na prednom sedadielku. Tak keď sa toto vytiahne z TT, tak sa mením na koníka a fŕkam penu po okolí. Jedna z týchto súdružiek si to šinula na kamarátovho Cayena a urobila zle. Strašne jej vynadal, zavolal políciu a veril v spravodlivosť. Tá žienka lesná klipkala svojimi (hahaha) 3x zatočenými riasami toľko na toho zbožného chudáčika v uniforme, že to mala iba za takú maličkú pokutku a psíček v kožennej Vuittonke sa nemohol dosmiať. Objednala som si psa, mám schôdzku s kaderníkom, chirurgom. A kováčom  – nabiť ihly namiesto podpätkov, lebo v tom sa výborne šoféruje. Alebo čo ja viem, možno táto víla iba chcela tromfnúť Victoriu Beckhamovú a ja tomu nerozumiem.