Môj život v Dubaji

Vybrala som sa na pláž s kamarátom, ktorý je po mame Jemenčan a po otcovi Somálčan. Netradičný mix vznikol z veľkej lásky dvoch študentov. Môj kamarát sa narodil v Emirátoch. Má 38 a stal sa z neho veľmi šikovný dealer s nehuteľnosťami. Ľudí si málo púšťa k telu, ale keď sa rozhodne do niečoho ísť, tak ide naplno. Rozložili sme sa na pláži, slnko svietilo, obláčik nikde (tu ich je tak mááálo) a užívali sme si voľný deň. Podišla k nám prvotriedna sexica beloška a pýtala sa môjho kamoša, prečo sa opaľuje, keď má čiernu kožu (doslovný preklad). Kamarát má rád ľudí a je tolerantný.  Nereagoval inak, iba úsmevom. Ale keď sedíme v reštaurácii a niekto sa k nám postaví iba preto, aby mal fotku – biela s čiernym, tak to mu dvíha adrenalín. Vtedy je schopný okamžite vstať a bez slova odísť, mňa musí tlačiť von, lebo ja by som dotyčnému jednu zavesila. Ja mu stále hovorím, že by sa na to nemal takto vykašľať, ale sa aspoň spýtať, o čo tomu bielemu hadovi ide. On tvrdí, že na to kašle, lebo takých ľudí nezmeníš. Ja tvrdím, že je dobre reagovať, lebo inak sa nič nezmení. Na túto tému to on už vzdal dávno. Zažíva to všade. Aj minule, keď sme zapadli do nášho obľúbeného baru. Prišla ku mne slečna z Ukrajiny. Či ho poznám. Samozrejme, že ho poznám, je to môj kamoš. To bola prvá veta. Druhá bola – a má …. dlhého? Bolo to tak absurdné, že som zo seba nič nedostala, iba som kývala hlavou ako kura. Po prvom drinku som to zo seba vysypala. Bála som sa reakcie, aj keď je pohodár. Hurónsky smiech ma presvedčil o tom, že on je úplne ok a zrovnaný so všetkým. Problém majú tí hlupáci, čo si niečo také, ako farbu pokožky všímajú. Koluje tu taký vtip – aký je rozdiel medzi rasistom a nerasistom v Emirátoch? Odpoveď: 5 dní. To je narážka na Indov. To je téma sama o sebe. Veľa z nich je tu bohatých, ale tí sa skrývajú vo svojich komunitách, lebo nechcú vzbudzovať žiadnu takú ľudskú emóciu ako je závisť. Potom je priepasť, na ktorej sú tí, ktorí robia za nič. Neverili by ste, že najhoršie, čo sa tu chudobnému Indovi môže stať je, že pracuje pre bohatého krajana. Z toho majú panickú hrôzu. Veľakrát som bola svedkom toho, že keď sa ten z nižšej kasty (oni to tak volajú) dostal trošku vyššie, pekne sa na svojich rodákoch z nižšej vrstvy vozil (niečo mi to pripomína). Je strašne ťažké byť Indom v tejto časti sveta. Len málokto si uvedomuje, že nebyť ich, tak tu nestojí ani kameň na kameni. Tu nejde len o ropu a potom nápad. Tu ide o to, že niekto tú prácu musí urobiť a nápad zhmotniť. Berú ich tu ako na bežiacom páse. Koluje tu taká story, že na jeden pas sem prichádza niekoľko robotníkov, lebo všetci vypadajú rovnako. Nikto si to nevšimne vraj len preto, že nemá čas študovat ich mená. Skúsila som si predstaviť na jeden deň byť v ich koži a prišlo mi strašne ťažké niekoho presviedčať o tom, že som dobrý/dobrá, akurát som sa narodil/a niekde inde. Mojou inšipárciou je fantastický stand-up komik, Russell Peters. Narodil sa v Kanade, ale je telom, dušou a keď chce, aj prízvukom Ind. A nehanbí sa za to. Robí paródiu na všetky možné etniká (vrátane svojho) a má obrovský úspech. Video je ukážkou jeho úžasného prístupu.

Myslím, že všetci máme nejaké predsudky, či už sa to týka rasy, pohlavia alebo čohokoľvek, čo zaváňa niečím „iným“.  Ja som sa naučila veľkej tolerancii práve tu, v tejto krajine, ktorá je kosmopolitná a učí ľudí denne reagovať na nepredvídateľné situácie ako napríklad tá s mojím kamarátom s „inou“  farbou pleti. Želám si viac tolerancie a pochopenia do budúcnosti pre všetky etniká na našej planéte.