Môj život v Dubaji

Chodím na jazykový kurz tu v Dubaji. Moja učiteľka sa ma pýtala, ako vypadá naša politická situácia, kto je vo vláde. A ja som jej začala rozprávať. Musela som sa smiať, keď sme porovnávali Berlusconiho s Radičovou. Pokúšala som sa prebiť tie dve protichodné myšlienky, ktoré mi vŕtajú hlavou. Ako žena som rada, že žena reprezentuje. Ako občan Slovenska, žijúci mimo republiku sa hanbím ako pes. Ako Berlusconi by mal svoje sexuálne eskapády prestať filtrovať na verejnosti, tak by táto dáma niekedy tiež mala dvakrát merať a raz rezať. Videla som ju nedávno u Adely. Skutočné perly. Sviniam. Hanbím sa aj za to, že naším ministrom financií je človek, ktorý nevie počítať (kurzová strata pri predaji SPP). Po dlhej dobe som bola na Slovensku. Pán minister si hrdo vykračoval po Auparku a ja, nevedno prečo, som ho mala chuť kopnúť tam, kde ho to bude najviac bolieť (potom som si to rozmyslela, možno by sa mu to páčilo bŕŕŕ). Pekný chlap, ale príde mi taký zaspatý (až na niektoré záležitosti). Keď som mojej učiteľke rozprávala o výške dôchodku mojej mamy, s obrovským úsmevom mi povedala, že si robím prču jak sviňa!! Nechcela mi veriť. Ako sa z toho dá žiť? Nedá! A ešte som jej hovorila o tom, ako je to u nás s frustráciou ľudí (scéna z obchodu – Dobrý deň, môžem dostať z tejto šunky? Pani, počkajte. A pani pizda predavačka zašla za roh. A ja som vzala mamu a povedala, že som rada, že odišla, lebo to, čo by som jej povedala, by si za ten klobúk na jej mastných vlasoch nedala…). Jeden z dôvodov, prečo na Slovensku nežijem a nikdy sa nevrátim je, že ma neuveriteľne deptá tá prízemnosť a frustrovanosť, malosť a zadubenosť. Nemám rada ľudí, čo pindajú a nič nerobia. Ten pohár na Slovensku je vždy spolovice prázdny, ja ho vidím spolovice plný. A preto sa nevrátim. Politika mi nič nehovorí, ale všetko zvonku sledujem a som v obraze. Možno aj preto, aby som mohla Talianke vysvetliť, že Berlusconi nie je až taký hrozný v porovnaní s tým, koho máme vo vláde my!