Môj život v Dubaji

Vyzdvihol ma na letisku. Padla som na zadok, vypadal este lepsie ako na fotkach. Take fotky su vam dvojsecna zbran, raz cakate super princa a pride zabiak, potom cakate hlboky priemer a dostanete Krala (ktory sa casom moze premenit na Cierneho Petra).

Stretli sme sa online, super vtipny a otvoreny svetu (a zenam). Moslimska krv sa nezaprela pri otazkach tykajucich sa nabozenstva, vernosti, manzelstva, tlacenky a tak podobne. Prve dni boli super. Po ceste z letiska sme sa stratili dvakrat, lebo na mna zizal ako na zazrak. A ja nanho. Potom sme sa nasli v malej vilke. To este po ceste na chodbe stihol uplatit miestneho Vikyho cistica, lebo pre slobodneho chlapa tu je nemyslitelne zdielat spolocne loze J. Viky bol slepy a hluchy za par Dirhamov. Dni ubiehali rychlo, napriek tomu, ze pracoval a cely den som ho nevidela. Ja som hladala pracu a robila si vylety po malom emirate, kde sme zili. Ked mi hovoril, ze by som sama nemala ist k moru, tak som sa metala ako ostriez. Za pravdu som mu dala az po tom, co som bola sledovana tlupou asi tisic malych robotnikov z Indie, ktori boli vdacni za to, ze vidia kus bieleho masa. Citila som sa skoro ako kus bravcoveho visiaceho v ceskoslovenskom masiarstve. Co to bude, paninka? Kilo stehna, nakrajat prosim. Nemam im to za zle, cely den makat na stavbe ako srobik, za minimalne prachy, v teple nad 40 s dvoma litrami na hlavu, zenu nevidia ani nahodou. A potom si taka Slovenka vykracuje v rifliach a tricku, ktore sporadicky ukazuju siluetu (nic vacsie a plandavejsie som v kufri nenasla), oni sa hodia do vody vo svojich outfitoch (pranie a umyvanie v jednom) a potom na vas cucia, az kym im saty zase nezvlhnu. A ked Slovenka, tak poriadna. Rozhodla som sa uvarit gulas. Motala som sa v sekcii pre non-moslims a lakalo ma vziat bravcove a vyskusat, ci pozna… Ale obisla som statocne a zastavila pri priehradke s hovadzim. Padila som ulickami, zhrabla taxik a varila super gulas.

Stipalo ho dvakrat J. Ako dve hrdlicky. Az zacal chodit neskor z prace, lebo bola zapcha v Dubaji. Ked som chcela ist s nim rano a stravit den na normalnej plazi s inymi civilistami, tak to nie je mozne, lebo ma tam budu obtazovat. V Dubaji, v 21. storoci, kde vas daju do lochu za bozk na ulici. Moja odpoved – to si robis srandu nastartovala paradnu debatu. Ale ja som tvor komunikativny, tak sme sa na tuto temu porozpravali. Ked raz meskal 4 hodiny a nezdvihal telefon, tak som si tak povedala, ze to je cudne a ze sa teda porozpravame ako dvaja dospelaci.

Mal vela prace a meeting a nemohol odpovedat na moj telefonat. Ani pocas hodinovej cesty spat domov. Spat som isla unavena a znechutena. Par peknych dni striedali burkove mracna a ja som sa pomaly zacala prebudzat. Sediac vedla neho v aute, snaziac sa zachytit kazde arabske slovicko, ktore by mi objasnovalo, ci tie detske hracky vo vilke patria jeho alebo majitelovym detvakom, ako mi oznamil. Na pociatocnu otazku ci je zenaty reagoval negativne, ale mozno to pritakavanie zlava doprava znamenalo ano, iba ja som to prehliadla. Tak mi treba, hlupani! Ked mal raz hadku po telefone s neznamou slecnou (jacala tak, ze som to pocula tri metre od neho) a pritom vyliezol na balkon, tak som si povedala, ze toto by hadam uz aj takej milej, laskavej a inteligentnej hlave ako som ja mohlo dopalit. Cely sa triasol a tych uzasnych skoro dvesto centimetrov sa scvrklo do takeho maleho klbka tazkajuceho si na ex. Keby som mala flasku, tak si lognem. Tak som sa iba logla na internet a googlovala som ako diva, kolko zien moze mat cloviecik z Jordanska s Palestinskou krvou. Okrem tych par tisic odkazov pred sebou som mala za sebou jeho s vysvetlenim, ze jeho byvalka si tak nejak spomenula a ze ho chce spat a zistila, ze je „s niekym“ (srandovna cast je ako sa z vas moze stat ‚niekto‘). Tuto hru sme hrali dalsi mesiac (nejsou dukazy).

Medzitym som sa naucila napriklad, ze uz som blizko konverzii na Moslimku, lebo sa zaujimam o Koran a podobne (zaujimalo ma hlavne postavenie zeny v arabskej kulture a nie bachorky). Ked som sa pytala na celkom logicke veci, vzdy sa mi dostalo odpovede blizucko k tej jeho demagogickej hlavicke, ktora sa snazila ma tak nejak nasmerovat. A ja nemam rada smerovanie, ja si ho vyberam sama. Nehovoriac o ceste samej.

Raz ma dostal uplne na kolena (od smiechu). Potrebovala som take tie male veci potrebne raz do mesiaca (prevazne pre zeny, o muzoch neviem). Vystupujem z auta, smer lekaren a dotaz kam idem. Skus hadat. No, pockaj, ja som ti nevysvetlil dolezitu vec. Sadla som si k nemu a ked mi zacal popisovat, ze to ON, ako chlap musi ist kupit tie male objekty s kridelkami, tak som sa zacala za brucho chytat, ze to je hadam sranda roka. Verte neverte, nebola. No budem robit scenky na ulici, pockam si doma (Typicka zena? Neviem). Nabehol do lekarne a v okamihu bol spat. Meriam 158 (pamatam si, lebo policajti), ale asi posobim ako obryna, lebo velkost bola tak na 2,5 metra (som nevedela, ze aj take vyrabaju). Takze, to cudo so slonimi rozmermi som doma polozila na stol a sadla si. A spustila som palbu otazok, ze teda odkial toto vycital, lebo v Korane stoji, ze sa ma k zene chovat slusne a maju ju opatrovat ako poklad (nepisali nic o zenach bestiach, ale tak v celku sme mierumilovne stvorenia). Ze to v Korane nie je, ale predstavuje to respekt voci zene. Dakujem, toho respektu je akosi vela, tak nabuduce do lekarne budem merat cestu ja a TY ma budes doprevadzat alebo ma pockas. A okrem toho, kupil si zle! Co je zle? Chces si skusit dat medzi nohy postelnu plachtu a chodit po ulici?! Ze sa mu moja reakcia nepaci, lebo to myslel dobre. Kufor som mala zbaleny v sekunde (virtualne vzdy fungujem rychlo!).

Nasledovala konzultacia s kamaratmi z Abu Dhabi a taku by som mu struhla za to, ze ma zosmiesnil, ze by mal tu plachtu obkrutenu okolo hlavy namiesto zadku! Ale aspon som pobavila kamaratov.

Nasledovalo par dalsich vasnivych tyzdnov. Vasen v dome aj mimo neho, akurat ja som sa nejak nezucastnovala. Pockam ta pri restauracii o siedmej. Vecer alebo rano, robila som si srandu. Plyn mi dosiel az ked som zacala mrznut o 10 vecer pri plazicke zabalena do uteracika a divala sa na palmicky! Dvihala som pasticku. Nedvihal telefon. Meeting. Vyborne, tak vies co, ja sa do toho hotela odstahujem a ked prestanes byt tak strasne zaneprazdneny v praci, tak sa mozme na tuto temu bavit dalej.

Nejak sme to utriasli. A potom prisiel super vecer, ked sme postupili z levelu ‚nedviham telefon‘ na ‚som vypnuty a tak skoro ho nezapnem‘. Prichod o stvrtej rano. Rozospata Ruzenka otvara dvere (to ako ja) a princ pricvalal s vysvetlenim, ze sa mu pokazilo auto. Mozog zostal, pytala som sa? Preco mozog? Lebo iba keby si ho stratil, tak budes sam verit takymto bachorkam a nebudes si mysliet, ze ja s tebou zostanem. A potom prisla osudova veta ‚We have to talk“. Po roku absolutnej abstinencie som si zapalila – dve naraz. Ani nenamietal (ty si taka super, ani nefajcis a si z Europy, to je gol, co?).

Sadla som a cakala, co na mna vybali. Tak postupne. Je zenaty, zena zije v Jordansku. Chlapec 5 rokov a druhe dieta sa narodilo tyzden po mojom prilete. To je vsetko? Ano. Si si isty? Nie. Tak kopni este, ale hned! Prilietaju o dva tyzdne. Tak som sa zacala rehotat ako Rumburak pri pohlade na znicenu rozpravkovu krajinku. Ty hajzel a vsetky tie anglicke privlastky, ktore mate na mysli padli. A potom si predstavte psika s chvostom medzi zadnymi ako fajci cigaretu. Ked som si to predstavila, to som uz slzila od smiechu a nemohla sa zastavit. Cigaretka na dva tahy, som si pospevovala pri baleni. Sama a rano s kopancom v zadnej casti tela. Nie som bitkarka a je mi to luto. Keby som bola, tak by sa ani nezdvihol (158 na 190).

A potom ver chlapovi!!!