Postavili sme nové mešity, zažili „brutálne“ dažde a púštne búrky, mali sme niekoľko ohňostrojov. Jeden oslavoval otvorenie novej električkovej dráhy, druhý sa konal na počesť nového roka, no a ten tretí bol nevyžiadaný, lebo nám tu vzbĺkol mrakodrap hneď vedľa Burj Khalifa, keď som ešte len koštovala svoje predjedlo. Dodnes nechápeme, ako vypratali tisíce ľudí vo vnútri a na okolí, lebo, ehm, každý chcel vidieť najvyššiu budovu sveta s ohňostrojom. Aj sa to podarilo, len toho bolo trošku viac a s maličkým predstihom pred polnocou.
Dobrý nám bol aj McDonald o šiestej ráno, keď sme sa po strastiplnej diaľnici dostali k prvému jedlu. Hm, Silvestra som na púšti ešte nezažila, ale, ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to z teba urobí kripla. Nikomu sa nič nestalo, iba jeden muž dostal infarkt pri evakuácii. Tak tomu hovorím pech.
O pár mesiacov na to, „ohňostroj“ postihol ďalšiu výškovú budovu. Hádajte, ako sa volala? Fakľa. To sa volá dobrý marketing, akurát by som tomu hulvátovi, čo si na balkóne na 20. poschodí pražil vlašské orechy odkázala, že „nabudúce“ sleduj poveternostné podmienky, lebo tvoje orechy už si v Emirátoch ozaj nevrznú.
Svojho buřta si každý mohol tiež opiecť pri pristávaní emirátskeho lietadla z Indie, lebo miestny samec hral asi piškvorky a nevedel sa rozhodnúť, či dá krúžok, či iksko, prípadne, či sa vôbec trafí na pristávaciu plochu. Nikomu sa nič nestalo, akurát pár odvážlivcov pustilo do obehu video in medias res, a to sa tu už fakt všetci nasrali. A tak si pár chlapcov zadarmo zadovážilo spiatočnú letenku späť na svoju rodnú hruď. Letadlem par avion… Platená Emirátmi.
Posledné dva roky boli tiež prudko edukatívne. Jeden vysoký saudskoarabský kápo, taký uradníček-podržtaška sa rozhodol dať lekcie študentom v Emirátoch. Naučil nás, že Slnko rotuje okolo Zeme. V prípade, že by Zem rotovala, lietadlá by mali čo robiť, aby pristáli. No, čo Vám poviem, aj Trump by sa červenal. Celú eskapádu si nájdete na nete. To any si človek zasa sadol do školskej lavice a zistil, čo nás to tí naši učitelia učili za nepresnosti. Ále tak čo, deti to skôr či neskôr s tými vedomosťami dohonia. Doslova.
Sme aj vysoko enviromentálni (niekedy sa na povrch vyplaví iba tá druhá časť slova), tak čo by sme nedovliekli strom, nenapchali ho do skleníka a nenechali platiť verejnosť za to, že vidi kúsok zelene? Jedine, že by tých pár vtákov vytrhlo z biedy túto atrakciu zvaná Zelená planéta. Proti gustu…
Máme aj kopec nových projektov, niektoré takmer dokončené. Pozoruhodný je rozhodne Dubai Canal, čo je 3,2km dlhý (prekvapujúco) kanál, spojujúci prominentné časti Dubaja tak, any sme si mali kde zaparkovať lode, loďky, lodičky, prípadne niektorí aspoň nafukovačku.
Pozvali sme si aj Placida Dominga na otvorenie zbrusu novej opery (tentokrát bez ohňostroja).
Život v Dubaji je stále krásny a aj po ôsmich rokoch beriem Emiráty ako svoj domov. Nechystajú sa tu voľby, nikto sa tu nebodá nožmi, či vyťahuje na seba zbrane, stále nezamykám auto na čerpačke a stále na niečo prekvapuje (nie tým slovenským štýlom, kto koho zasa oj..kabátil).
Zatiaľ mi žiadna exotická dovolenka nenahradila emirátsky klídek.
Napíšte mi, keď sa budete chystať na návštevu, poznám jednu šikovnú Slovenku, ktorá to tu pozná ako vlastnú dlaň a nebojí sa zdieľať 🙂