„Nooooo?!“, zatiahol po druhom pohári vína Jozef.
„ Čo,no?“, nezačínaj s tým zasa, nedala sa Johana.
„Ok, tak pre zažiatok mi bude stačiť, keď mi povieš ako to všetko prebiehalo a prečo si urobila telefónny účet za 100 eurášov“?
„Počuj, prestáva ma to baviť, stále sa tu na niečo hráme, zatiaľ čo deti v Afrike…“
„Tebe sa tuším pripiekol mozoček, ty super sťažovateľka. Tak dal ti ten prsteň alebo si si ho len schovala a naťahuješ ma?“
Jožo to bral s humorom, ale jej už prestávalo byť do smiechu. Všetko sa vlieklo a prestávala veriť, že raz sa veci vyriešia. 5 rokov omieľania o tom istom. Vypadol niekam na večeru so svojím gréckym kamarátom. Hlásil sa, lebo vedel, že ak to neurobí, tak strávi to pivné delírium tremens s kopcom výčitiek a tak sa mu ťažko zaspávalo. Volal jej, že jeho šesťdesiatročný kamarát sa podelil s detailami z jeho paralelného života. A toto mi servíruješ vo chvíli, keď mi zomrel kolega? Ty si myslíš, že obhájiš život tým, že pôjdeš na pivo s kamošom a budeš predstierať, že to je kvôli budúcej práci? Také báchorky môžeš podávať s teplou večerou svojej dcére, ale na mňa tieto frašky neplatia a ty to veľmi dobre vieš. Žijeme v dobe keď už nikoho neprekvapia machovia v ihlách v Madoninom novom klipe a nakliká si ho 16 miliónov ľudí. Všetko sa považuje za úplne normálne. Keď sa lúčil, ešte bol triezvy. Predtým, ako položil asi stokrát zopakoval čau, čau, čau, čau – znelo to ako keď sa narodí malé prasa a začne si veselo pokrochkávať do života. Keď prikvitol o šiestej ráno
domov a snažil sa klasicky priopilo „potichu“ osprchovať a všuchnúť do spoločnej postele, tvárila sa, že spí. Bolo jej to fuk, lebo prišla tesne pred ním a mala čas akurát naložiť sa do vane, dať si dokopy myšlienky a srdce. Ráno sa prebudila s vedomím, že ho asi pošle do paže za všetky tie jeho excesy. Eliáš vyskočil ako postrelený, keď zazvonil budík.
Odšuchtal sa do kúpeľne a po krátkej hygiene sa za veselého pohvizdovania ťahal za vôňou kávy. Johana bola rada, že mohla vypadnúť do práce a nemusia podrobne preberať, čo sa dialo minulú noc. Vedela, že čas, keď mu všetko hodí do tváre sa blíži, lebo sa všetko nakopilo. Potrebovala vybaviť milión vecí. Jedna z nich bola zavolať kolegovi, čo vyrieši jeden „zapeklitý“ prípad prístupu k finančným databázam.
„No nazďo, samica, jak máš? Dobre a ty? Ááále, stojí to za hovno a kúsok“, pochválil sa Matúš.
Keď vybavili pracovné veci, nedalo jej nespýtať sa: „Počuj, čo si taký smutný, stalo sa niečo? Povedz mi, čo ťa dnes pobavilo, niečo pozitívne?, spýtala sa Johana.
„No. Daroval som spermie“, kľudným hlasom sa podelil Matúš.
Poprskala si klávesnicu, vyliala kávu a hystericky sa držiac stoličky vyvinula všetko úsilie nerehotať sa tak, aby všetci kolegovia neotáčali hlavy. Nepodarilo sa.
„Ty debil, čo si urobil???“ Medzi smiechom sa bola schopná spýtať ešte raz, či to fakt myslí vážne.
„No, jasné, že to myslím vážne. Sa pozri, koľko k..ov behá po svete, tak prečo nevyužiť to, že mám tri krásne deti. No, nie je to škoda?“
Ďalší záchvat smiechu. Keď sa ukľudnila, bola schopná pokračovať vo výsluchu.
„A Magda o tom vie, že jej detičky budú mať ďalšie sestričky a bratov?“
„Koľko si za to dostal?“
„Tisícku.“
„Tisíc Euro??“
„Ne, korún, vole! Pozri sa, je to WIN-WIN pre obe strany, volám to dvojitá satisfakcia, taký genetický matroš sa len tak nevidí.“
„Tvoje sebavedomie by som chcela mať. Ani neviem, či by som bola nasratá, alebo by som Ťa vyhodila z domu bez toho, aby som Ti vôbec ukázala nejaké emócie.“
A to uz sa za ňou rútila miestna Shakira. Od vylepšených kôz, pier, mihalníc mala pocit, že na jednu časť zabudla. Mozog.