Predstavte si azúrovo modré more, oblohu bez mráčika, snehobiely piesok a pred sebou pár koktejlov na zahriatie zvnútra. Takto by som popísala Maledivy. V katatonickom stave banánu prežijete celú dovolenku, teda pokiaľ nie ste strašne zarytý a.) potápač, b.) šnorklista, c.) účastník zájazdu požadujúci trúbenie na trumpetu. Prípadne je vašou vášňou rybárčenie – robia dokonca aj nočné túry k niektorým ostrovom, kde vám chytenú morskú potvoru či rybu priamo pripravia. Je to jeden  najväčších a najkrajších potápačských rajov, počula som hovoriť miestneho trénera. Mimoriadne ma zaujali ich miestne tance – nekoná sa tam žiadne bongo bongo, ale rituálne tance – akýsi mix afrických a miestnych tancov za sprievodu bubnov. Najpopulárnejší je Bodu Beru – nájdete ho ina maledivských webových stránkach. Nemôžem zabudnúť na jednu zásadu, ktorú v rámci dovolenky na Maledivách treba svedomito dodržiavať – natierať, natierať, natierať.

Maledivy sú skupinkou atolov, najmenšou ázijskou krajinou čo do populácie a veľkosti zeme, s najnižšou morskou výškou (či skôr nížkou). V minulosti sa im tam pokúšali nanominovať rôzne národnosti od Grékov, Rimanov, Egypťanov až po Britov (kde tí všade neboli), od ktorých sa
odtrhli v roku 1965 a odvtedy si už užívajú svoju nezávislosť, aj keď, podľa miestnych, nie je to med lízať. Ako viera im zostal islam a budhizmus. Práce ja málo, všetko sa točí okolo turizmu a veľké starosti Maledivčanom a ich prezidentovi spôsobuje pomalé miznutie atolov. Na Maledivách si môžete dať možno najdrahší čaj na svete (zatiaľ, pre mňa). Nie preto, že je cejlonský, ale preto, že za čajíček a trošku uvarenej vody zaplatíte asi 7 amerických dolárov! Mierne prechladnutie zmizlo akoby šibnutím
čarovného prútika (alternatíva – varené víno za rovnakú cenu).

Skoro 60 ostrovov bolo zasiahnutých tsunami v roku 2004, podľa oficiálnych zdrojov iba 9 ostrovov zostalo nedotknutých touto ničivou silou. Zabudnite na všetky gýčové fotky z katalógov. Maledivským farbám sa dá uveriť iba naživo, inak to vyznieva priaznivo v prospech Photoshopu. Hlavné mesto Malé je fakt malé. Pár ulíc, mešita, s obchodíkmi, pár hotelmi a letisko veľké (či skôr malé) ako polovica bratislavského.  Ľudia sú prijemní a zhovorčiví, ale tiež sa nikam neponáhľajú, džavotajú si medzi sebou a turisti môžu počkať.

Čo sa dá na Maledivách robiť? Celé dni sa môžete venovať krásnemu ničnerobeniu (až do zbláznenia), kúpaniu sa v bazéne, či v mori, prejedaniu sa v miestnych reštauráciách, počúvaniu klasickej hudby
z najmodernejších hifi súprav či pozeraniu 150tich kanálov, ktoré si môžete naladiť na ten najväčšej obrazovke vo vašej vlastnej vile. Záleží na ostrove, ktorý si vyberiete a na plnosti vašej peňaženky. Maledivy sú prekrásnym miestom pre novomanželov, nových lások a utuženie tých starých. Ak sa neznesiete doma, zázraky sa nekonajú, na ostrovoch sa možete začať obzerať po miestnej mačete, ktorou porcujú poväčšine hovädzie mäso. Niektoré ostrovy sú menšie, s jednou či dvoma reštauráciami s ponukou thajskej, miestnej, arabskej či stredozemnej kuchyne, iné sú väčšie s možnosťou klasických
športových „kútov“. Obchody so suvenírmi nájdete aj na zapadnutejšom ostrove, ceny sú – opäť astronomické. Letenku zoženiete na akcii za 400EUR, ale to je z Dubaja, z Viedne je to za dvojnásobok. Maledivy sú najlepšie od októbra do marca, potom začína obdobie dažďov, ale dá sa to prežiť, lebo dážď je síce výdatný, ale trvá krátko. V novembri nám tam spadli asi tri kvapky a bol to príjemný letný daždík. Po kokosovom osviežení Pina Colada nám to bolo akurát fuk, či nad palmou prší.