Pani Dokonalá Neurotička

2. apríla 2012, sajmon, Pani Dokonalá Neurotička (PDN) = Román na pokračovanie Z každého rožku trošku

Až nechutne tyrkysová voda seychelských ostrovov ju prinútila vybaviť si udalosti posledných rokov. Tak až sem som sa dopracovala? Žiť na ostrove, ktorý zmizne pri najmenšej možnej tsunami? Predstavila si, aké by to bolo, keby to nebola len dovolenka a tá myšlienka sa jej celkom zapáčila až na pár malých faktov. Zase si vybavila tú malú hnusnú dedinu v horách, v ktorej prežila časť svojho života. Neviem, čo sú všetci takí posratí z detstva. Znova sa vracala do svojej minulosti a odkiaľsi z diaľky počula hlasy smejúcich sa zaľúbených párikov. Liezli jej na nervy všetky tie stavy ťuťu-muťu, keď sa novopečení manželíčkovia lepia na svoje polovičky a najradšej by ich pretiahli pred všetkými priamo na pláži. Johana nikdy nebola romantička a ani sa tým nijako netajila. Skôr jej dvíhal adrenalín ten povrchný svet zaľúbencov, čo sa všade promenádovali a vystavovali svetu svoje „city“. Čo, zase si vytočená? spýtal sa Eliáš s mojitom v ruke. Čo to bude tentokrát? Daj mi pokoj, vieš, že neznášam toto muchlovanie na verejnosti, odfrkla si. To zasa bude deň! Nemôžeš sa aspoň na chvíľu tváriť, že to je takto v poriadku? Pche, na hranie divadielka si tu ty, odsekla a vrátila sa k rozčítanému Glamouru. V hlave jej bežal film spred piatich rokov, kedy sa s Eliášom spoznala. Ženatý s príveskami, zasmiala sa v duchu paródii na americký seriál podobného znenia trošku s iným obsahom. Toto bola skôr kotva, čo ho stále držala v kalných vodách. A ona mala chuť iba žiť a netváriť sa, že ju bohvieako zaujímajú školské a iné úspechy jeho detvákov. Bohužiaľ pre všetkých zúčastnených, nenašla v sebe ani trochu odvahy zmeniť to večné otvorené i skryté súperenie. Chcelo to veľa sily a zatiaľ ju v sebe len hľadala. Utešovala sa faktom, že žijú ďaleko a i keď sa v reálnom živote výziev a konfrontácií nebála, toto bol pre ňu tvrdý oriešok. Mala by som tu svoj bungalow a každé ráno by som vstávala so šumom mora, pokračovala v načatých úvahách. A za dva týždne by ma porazilo z toho nič nerobenia, vrátila sa späť k realite. Čo by ma tak bavilo robiť? Variť guláš v Saudskej Arábii? Predstavila si, ako servíruje čerstvé bravčové všetkým moslimom a praje im k nemu dobrú chuť. Zaškerila sa, až ho nadhodilo. Čo si vymyslela? Mám sa báť? Ale, ale, ty so svojím predimenzovaným egom predsa nemáš obavy z ničoho a už menej zo svojej mladšej frajerky. Niekedy sa jej toto doberanie páčilo a predstavovalo to pre ňu neurčitú výzvu, na ktorú spoliehala. Boli dni, kedy jej to pripadalo strašne vyčerpávajúce – byť pripravená na slovné súboje o čomkoľvek. Jej problém bol, že nedokázala hrať tú nevinnú kvetinku, čo by na všetko pritakávala a byť kikinou. Už aj toto prirovnanie v nej zdvihlo vlnu nesúhlasu. Pri predstave iného chlapa vedľa seba sa jej urobilo mdlo. Akýkoľvek iný by asi mal veľký problém udržať si jej pozornosť a nejako zamestnať jej myseľ niečím pozoruhodným. To sa mu na nej páčilo. Nedala nikomu nič zadarmo a keď sa už niekto k jej citom prepracoval, musel vynaložiť veľa úsilia udržať si túto trofej. Pani Dokonalá Neurotička.

P * O * K * R * A *Č * O * V * A * N * I * E