Koniec Ramadánu, všetko dobré

30. augusta 2011, sajmon, Z každého rožku trošku

Ok, tak sme si to zase užili. Všetci sme svorne nasledovali pravidlá ako nejesť, nepiť, nefajčiť atakďalej. Niektorí viac, niektorí menej. Ale ja som mala svoj deň. Speedovanie na našej slávnej päťprúdovke haha. To bolo tak. Ráno som sa vytočila a sadla do auta to „vybúšiť“. Noha na plyne, obiehanie bez blinkra, prekročeie rýchlosti o 30km, zmena pruhov každých 200m (lebo ten debil predo mnou sa vliekol ako slimák). Ako si to tak mierim k poslednému exitu pred prácou, Armada v bielom prevedení si to šinie tesne za mnou. Dívam sa na chlapíka v čudnej rádiovke a vidím, že si ma fotí mobilom! No, že by som bola materiál na fotenie to nieviem, ale bola som taká napeprnená, že už som ďalšiu energiu nemohla vložiť do nejakého obsedantného magora. Nechala som to plávať a iba som s opovrhnutim posunula do čela svoje slnečné chrániče. Magorovi zrejme nestačilo a zaradil sa veďla mňa. Fotil ďalej a potom som si všimla, že máva a máva a že chce asi číslo (topánok?). Blahosklonne som sa pozrela vpravo a chcela mu ukázať, že nemám toľko prstov, aby som mu ukázala, ako sa naozaj cítim. Magor v rádiovke sa ukázal byť policajtom, maskovaným v inkognito ničnehovoriacomaute. Odstávka na bočnom pruhu ma obišla, zato chlapec stiahol okno a v arabčine niečo ako – nájdeš si to na webe. A som populárna haha. S malou dušičkou som nabehla na miestnu stránku, preštudovať kolonku pod svojou ŠPZtkou (security first). Je to zaujímavé čítanie, lebo tam vidím súhrn všetkých tých dní, keď ma niekto na…l a nedokázala som sa ovládnuť. Všetko v číselnom vyjadrení, samozrejme. Konala sa iba malá pokutka z apríla za parkovanie (k vianociam si dám darček a cvaknem to všetko, lebo čo ja viem, čo bude zajtra). Aaa, zabudla som, že máme najsvätejší mesiac a momentálne máme 50% zľavu na pokuty. Ne-ke-cám. Keď to tu kolega spomenul tónom – „bol som si kúpiť rožky“, tak som nechcela veriť. Zľava na pokuty pred policajnou prepážkou haha. Stalo sa pred týždňom. Odvtedy každý deň po prvej rannej káve sadám k policajnej stránke a štípem sa, keď tam vidím  kolonku za august prázdnu. Zatiaľ sa držím a investujem inak ako do pokút. Naučila som sa napríklad prežiť ramadán útekom do Ománu, ale o tom nabudúce.