Dubaj spustol a zapadá prachom víriacim sa okolo bosých noh kajúcich sa Moslimov. Polovica Európanov, Amíkov, Britov a iných nearabských väčšín si to húfne namierila na Západ. (Je mi smiešno, keď poviem na Západ, lebo Západ na Slovensku z komunistických čias je ponímaný trošku inak ako Západ videný z Blízkeho Východu, pre nich Slovensko = Západ, paráááda, ne?). Fajčím, pijem a nadávam. A to sa počas ramadánu nesmie. Skúsila som teda nabehnúť na ich štýl, ale postupne, prispôsobením sa (koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj, môj dodatok – s úctou k sebe). Je to môj druhý ramadán a ja sa stále učím.
Mali sme debatu včera v práci – máme tu Libanončanov (kresťania), Libanončana moslima, Taliana (má na háku), dievčinu z Pakistanu (silná moslimka) a mňa (pokrstená, nezaradená, neutrálna).
Som sa dočítala z veršov v Koráne, že teda sex sa „provozovať“ môže po iftare, čo je taká ich večera v kombinácii s prvým jedlom po niekoľkohodinovom postení (celý deň bez jedla a vody mi príde ako bohapustá tyrania, vrátane tréningu pre deti od piatich rokov). Tiež som konzultovala s moslimskými kamošmi, či teda áno alebo nie. Až som tento tromfík vytiahla v práci. Ha, debata začala.
Libanončan, že či sa bláznim, Pakistanka že áno, môže byť, ostatní „fííííha a iné slová na f…..“. Internet mi dal niekoľko verzií prekladu, ale výsledok bol ten istý, robte, čo chcete milé dietky, ale až po prvom jedle (aký je rozdiel medzi mať sex hneď po návrate z mešity a čakaním na jedlo mi nevedel nikto vysvetliť… dohady o tom, že možno lebo najprv treba jesť ma strašne pobavili, ale veľa svetla neprihodili). Tak sme sa zhodli, že teda môže byť plus ja mám svoju teóriu – kto chce, tak robí, čo má rád, až na tých zasraných pokrytcov, čo vodu kážu a víno pijú. Naša parádna kantína je zatvorená, jedlo si objednávame a jeme v kancli vyhradenom na mítingy – z úcty k našim moslimským kolegom. Tak si naberám tu ryžu s mäsom za pokecu s kolegami, keď sa tu zrazu otvoria dvere a vstúpil postiaci sa kolega s otázkou, čo dobrého máme a že by si dal. Padla som na zadnicu. Hovorím mu, tu je tanier, ale ty predsa neješ, až po siedmej večer. No, ale dal by som si, vzal si kus mäsa a prehltol. My ostatní tiež. Zanechal za sebou iba také tie vytreštené tváre, s veľkým otáznikom v strede. Takže sex nie, ale jedlo áno a to bez pravidiel. Vysvetlenie víno versus voda uňho nezabralo – vodu pred ním piť nemôžeme, lebo je to „neslušné a neúctivé“. Skúsenosť číslo dva a na dnes to ešte stále nie je všetko. Ráno si tak sedím v aute s kávou z Costy, stojím na červenú, pijem kávu cez slamku (!), aby som nepútala pozornosť – a to mám trošku dymové okienka (na verejnosti nemôžete počas celého mesiaca piť, žuť žuvačku, fajčiť – týždeň v lochu a pokuta, inak môžte piť za jazdy – nealko). Upútalo ma niečo mávajúce vo vedľajšom pruhu, čo som videla už na diaľnici, ale nevenovala som tomu pozornosť. Vlastne venovala a to len preto, lebo slimák si to šinul 80tkou pri povolenej 120tke, v ĽAVOM PRUHU!!
Pozriem a čo nevidím – človiečik lokál, ako ich tu volajú, rovnaký vek asi ako jeho maximálka na tachometri, mávajúci jak na prvnííího máje. Stiahnem okno, začal mávať aj ušami a celý brunátny mi líčil v arabčine, že mám láskavo tú kávu odložit a nepiť. Nemala som, ale toto už bolo na mňa veľa – v mojom aute, za dymovou clonou a bude mi pindať do života. Tak som naňho spustila slovensky a za vitrínu by si to nedal (okrem iného by sa dozvedel, že si má nasadnúť na svoju ťavu a ťahať, odkiaľ prišiel). Dedek vytúroval tú svoju sépiu a tlačil sa na mňa, tak som z miesta činu zbabelo ušla – skúsenosť s miestnym lochom si rada ušetrím!
Tak teda – v pracovnej dobe fajčíme potajomky s kolegami v aute – striedame sa, lebo keď si štyria sadneme a hulíme ako parné valce, kto by to vetral a zvlášť, ked je vonku niečo cez 50. Nadávam zásadne slovensky, ale kolegovia už čo-to tušia (hajzlíci, učia sa rýchlo J.). Žijem striedmo a zdržiavam sa vo svojej komfortnej zóne.
Pijem iba v baroch po siedmej hodine, alebo doma za prítomnosti kamošov, hráme Monopoly a slzíme od smiechu.
Ramadán má svoje čaro J