Môj život v Dubaji

Prudko som zabrzdila, na semafore červená. Otvorená strecha, otvorená myseľ blúdiaca po zákutiach mojich dubajských dobrodružstiev. Revolučná hudba Guns and roses a 30 stupňov hladiacich čerstvo vymasírovanú pokožku. Raz týždenne sa nechám totálne zhýčkať a dopriať si všetko, čo mi k vysnívanému životu chýbalo. Vedľa mňa zabrzdil napudrovaný samec v Range Roveri, stiahol okno a pýta sa, kam idem. Ja viem presne, kam idem a ty? Ja ešte neviem, odpovedal s úsmevom masového vraha, čakám, kam odbočíš ty. Zasmiala som sa, to máš ťažké, keď nevieš svoj smer a nemyslím si, že by si mal čakať, kým ti ho niekto ukáže. Masový vrah sa začal smiať, ale to už som nakopla turbo a uháňala k mojej cieľovej stanici. Chlapec sa nedal a ešte chvíľu vytrvalo trúbil v 5 metrovom odstupe. Prišla som na letisko, konečne som sa stretla s kamošom, ktorý cestoval z New Yorku do Dillí. Nevideli sme sa od pražskej párty, kde sme sa videli nedávno. Vhupol na sedadlo vedľa mňa a chystali sme sa užiť si 7 hodinový tranzit pred jeho ďalším letom. Smiali sme sa, aký máme príma život a ako sa nám darí. Miestna 5-prúdovka bola super plná, bola polnoc a všetci sa chystali na nejakú párty, alebo z nejakej odchádzali. Dubaj žije v každej hodine a niektoré noci sú totálne crazy. Toto bola jedna z nich. Rozhodli sme sa osviežiť na najbližšej benzínke a chystala som sa zabočiť, keď sa všetkých 150 koní splašilo. Za škrípania pneumatík a akéhosi ďalšieho čudného přidruženého zvuku som to stočila na žltú čiaru. Vystúpiť bolo nemožné, lebo okolo nás švihali autá v tradičnej povolenej 120-tke. Prepchali sme sa cez Danielove dvere pozrieť sa, ako zle je na tom moja pneumatika (tá na aute). Bola na šlus. Vymeniť ju bolo riskantné, lebo sme nemali miesto. Volám policajtov. Zdravím, mám trošku problém, som na Sheikh Zayed diaľnici na žltom pruhu a mám prasknutú pneumatiku. Ok, tak si ju vymeňte hahah. Pardon, posielam Vám dva vozy. Ďakujem, zložila som za zdvihnutého obočia Daniela aj seba. Volám kamošom. Dofrčali na BMW. Amr v tričku s komunistickou hviezdou. To si si vybral čas na politické debaty (vie, ako ‘milujem’ čokoľvek súvisiace s komunizmom). S Danielom som ich netradične zoznámila za plného chodu na diaľnici, chalani si robili srandu, že si neviem vymeniť pneumatiku. Keby bola zima, vyhrnuli by si rukávy, ale takto v krátkych tričkách sa pri 30-tke opatrne plížili k miestu činu. Policajný kordón stálne nikde. Prifrčalo Porsche so strechou dolu s dvoma ďalšími kamarátmi. Všetci boli na ceste na ich šišové dejchánky. Keď chlapci zistili, že bez policajného doprovodu nevymenia ani ň, aspoň skontrolovali, či mám všetky serepetičky na výmenu. Všetci piati krútili hlavami, že mám novú káru a chýba mi základné vybavenie. Tak za prvé, neviem, o čom točili, lebo naposledy, keď som nabehla na rozfláknutú pneumatiku z nejakého tiráku na úplne opačnom konci Dubaja, kamoš mi ju vymieňal a všetko náčinie bolo tam. Všetci sa zhodli na tom, že aj keby mali dosť miesta na výmenu, tak bez náčinia sa to nedá. Napriek riskantnej póze sa podujali aspoň to skúsiť. Skonštatovali, že to je bez šance, lebo mi tam chýba akýsi ďas na odkrútenie skrutiek. Čo ja viem? Čo som si ja pamätala, bola nejaká plastická úchytka. 5 chlapov, rozličné národnosti, vek a skúsenosti. Ani jeden nepochyboval o tom, že mi v aute niečo chýba. Policajti stále nikde. Volám Peugeot servis. Prežúvajúci Ind ma prepojil (minimálne do Kalkaty, lebo to trvalo asi 10 minút) na ďalšieho Inda, ktorému by vlastná mať anglicky nerozumela. Vysvetľujem, že som na diaľnici a potrebujem odťahovku, lebo mi chýba náčinie a okrem toho, nemáme dostatok priestoru. Poslala som mu presnú lokáciu cez whatsup. O 5 minút mi volá, kde to sme. Veď som vám posielala mapu s miestom. No to áno, ale popíšte mi to. Toto je skrátená verzia dialógu. Celé to trvalo asi 15 minút, pričom už by nás lokalizoval aj slepec. Volám pre istotu policajtov. Áno, sme na ceste. Toto je ďalšia instantná verzia mojich piatich telefonátov na inak úžasne promptnú a nápomocnú políciu. Kde, do čerta, trčia? Medzitým sa chlapci zabávali medzi sebou, smiali sa a keby vytasili fľašu vodky, tak by nám nič nechýbalo a mohli sme si urobiť barbecue. Po hodine v super teple (chodili sme sa schladiť do kamošovho bavoráka) sme sa dočkali. Dve policajné autá. A pár okamihov nato helikoptéra. Helikoptéra?!?!?!? Danielov komentár – a toto dávajú do headlines? Hahahaha. No jasné, nemajú nič iné na robote, len moju prasknutú pneumatiku. Helikoptéra odfičala do tmy a z policajného Jeepu sa vysúkal šťúply lokál v uniforme. Po pozdrave “chelou“ mi bolo jasné, že si moc nepokecáme. Moji arabskí kamoši sa k nemu už hrnuli s vysvetlením. Policajt uznanlivo prikyvoval, že sa to naozaj nedá vymeniť a on tiež nemá náhradné náradie. Pat a Mat hovno. Tiež mu príliš nevoňalo urobiť maličký obchvat, aby sme sa aspoň pokúsili. Stáli sme tam ako tvrdé Y. Po pár chvíľach vidíme v diaľke odťahováka v tradičnom pakistanskom odeve (call centrum sú Indovia, robotu robia Pakistanci). Svižne sa zaradil pred moje oddychujúce auto. Len taká kontrolní otázečka, dovolila som si – náčinie náhodou nemáte. Nemáme, znela odpoveď. Ok, však ja len tak. Chalani sa smiali spolu so mnou. 220 dirhamov som vykešovala kozmickou rýchlosťou, chlapec nahodil lano, za súhlasného kývania policajného bossa a kamarátov a už som si presadala do super vychladeného bavoráka smer dom. Volám kámošovi, ktorý mi naposledy pomáhal v núdzi na inej diaľnici, aby prišiel. Človeče, ty si mi tam nevrátil všetky šroubováky a srandy, trčala som na ceste celú večnosť. Čo ti šibe, počastoval ma kamarát, veď tam máš všetko. No nemám. Bolo tam 5 kamošov, policajt a Pakistanec z odťahovky a všetci tvrdili, že mi tam niečo chýba. Žeby mozog?, bavil sa kamoš Srb. No nehovor mi, že všetci títo chalani sú neschopáci a nevedia vymeniť blbú pneumatiku. O dva dni som si šla po auto. Predtým som ale ešte volala do Peugeotu a zvozila ich ako psov, že pri poslednom servise neskontrolovali výbavu v kufri a chýbali mi tam nejaké veci. Dušovali sa, že tam určite bolo všetko. Auto som išla vyzdvihnúť s kamošom Srbom. Poď, ukážem Ti, ako sa to robí a už ma ťahal ku kufru. Všetko bolo tam. Dokonca aj plastický ďas, ktorým sa vyťahujú gumové závity chrániace skrutky. Chlapci, policajti a Pakistanec totiž chceli šroubovať plastický kryt, pod ktorým sa ukrývali skrutky. Poučenie z príbehu: Nie všetci muži majú talent na výmenu pneumatík a nie všetky ženy vedia upiecť makovník 🙂